Buďme egoisti a budeme šťastnejší

Autor: Ján Maloch | 31.12.2016 o 20:57 | (upravené 4.1.2017 o 0:15) Karma článku: 3,89 | Prečítané:  704x

Nový rok trávim v hosteli v Buenos Aires. Mojím najväčším parťákom je Odilon z Brazílie. Majiteľ spolu s dvomi dcérami nás označili za najväčších locov (bláznov), ktorých kedy na hosteli mali. Úprimne ma to potešilo. 

Keď sa žena smeje a povie: „Ty si taký blázon,“ no nepoteší vás to? A teraz vysvetlenie prečo.....za všetky príklady uvediem jeden. Odilon prišiel s návrhom zahrať si „strip black jack,“ niečo na spôsob slovenskej fľaše len s tým rozdielom, že sa hrá s kartami. Kto prehrá, musí si vyzliecť časť oblečenia. Teraz vám asi napadla otázka: „A koľko že majú tí chlapci rokov?“ Ja 35, Odilon 44. Mentálne však obaja častokrát pod 20, aby som vám poskytol kompletnú odpoveď. Nakoniec sme hrali len traja, pridala sa jedna Brazílčanka. Výsledok? Po piatich minútach bol Odilon „na Adama v trenírkach“, ja som mal na sebe všetko a Luciana si dala dole jednu náušničku. Na paničku. Najlepšie však bolo, že Odilona to bavilo najviac...proste blázon ako sa patrí...

...a aby toho nebolo málo, Odilon začal tancovať....len podotýkam, že Odilon vyzerá akoby mal každým dňom porodiť trojičky :). A teraz si predstavte tancujúceho Odilona v trenírkach pričom robí s vyzlečeným tričkom smiešne pohyby na spôsob „zavolaj mi, dnes večer som len tvoja.“ Ja som sa smial tak, že ma nebolo počuť (poznáte to, je to ďalší level po hlasnom smiechu) a Diego z Argentíny len krútil hlavou a nahlas hovoril: „Ty nie si z tejto planéty.“ Aby to nebola nuda, Odilon aj spieval i keď s určitosťou môžem povedať, že o spev rozhodne nešlo. A teraz to príde. Gisela, dcéra majiteľa hostela, práve prevádzala nových hostí po hosteli...zomreli by ste. „Tu je kúpelňa so záchodmi, oproti je kuchyňa a tu napravo je spoločenská...“...nedopovedala to. Keď zbadala tancovať Odilona brušné tance so svojim tehotenským bruškom, pokračovala asi takto: „A tu je spoločenská...(2 sekundy ticho)....vlastne to si môžete pozrieť neskôr, teraz sa to nehodí....“ Keď som videl tých Japoncov, mal som chuť skočiť ku nim a chytať ich oči, ktoré sa chystajú vyskočiť z očných jamôčok.....samozrejme, to všetko bola len voda na mlyn tancujúceho Odilona....mať divákov predsa vždy vyhecuje herca k lepším výkonom, nie? :) No, nuda na hosteli rozhodne nie je...

...hoci Odilon na prvý pohľad vyzerá ako šťastná duša, vo vnútri skrýva obrovský smútok. Pred pár týždňami prišiel o všetko. Prácu, peniaze, ženu. Ostalo mu len jedno – dlhy. Raz sa mi pri večeri priznal, že sa chcel nedávno zabiť. Nakoniec si to rozmyslel, lebo má syna. Vtedy si človek uvedomí, že vaše problémy nie sú problémami.

Odilon nemá žiadne peniaze. Ani ja ich nemám veľa, no v porovnaní s ním som boháč. A tak som sa rozhodol urobiť výhodný obchod. Pre moju dušu. Keď sa dnes vracal z obchodu, spolu s ostatnými kamarátmi sme sedeli na lavičke. Vytiahol som z vrecka 500 pesos a nechal ich pohodené pri lavičke. Začal ich rozfukovať vietor a Odilon si to všimol. Zodvihol ich a spýtal sa koho sú. Všetci sme sa na tých pár minút stali výbornými hercami. Brad s Angelinou by mohli závidieť. Na jeho opakované otázky komu patria krútime hlavou a pridávame aj vtipné poznámky, nech to nie je nápadné. Ja mu vravím, že to budú určite moje spôsobom „daj sem, presne toľko mi chýba vo vrecku...“. „No to určite, tebe jedinému by som to neveril,“ hovorí s pribúdajúcou radosťou v očiach....odkladá peniaze do peňaženky, ktorá zíva prázdnotou. Vzápätí ju opäť vytiahol a začal si z peňazí robiť vreckovky a zahadzovať ich na zem... „Čo budem s toľkými peniazmi robiť...“, kričí, vrtí sa ako psík a rozhadzuje peňažné vreckovky všade navôkol...najradšej by som odfotil naše tváre a fotku dal do akéhosi fotosynonymického slovníka ku slovu „šťastie.“ Potom Odilon pozbieral svoje nové bohatstvo a s hrdosťou vraví:„Ide sa oslavovať, tentokrát vás pozývam na pivo ja!“

Buďme egoisti a budeme šťastnejší. Myslime na seba. Buďme však sofistikovaní egoisti. Keď budeme totiž skutočne myslieť na seba a budeme pre nás chcieť naozaj to najlepšie, tak výsledkom bude, že budeme lepší k druhým. Lebo to nás urobí šťastnejších.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Klasická nedeľa kedysi: Kostol, obed, futbal. Boli to zlaté časy

Bratislava bola o polovicu menšia, ale na futbal chodilo desaťkrát viac ľudí.

ŽENA

Táňa Pauhofová: Robiť film na Slovensku je samovražda pre ego

Úspešná herečka momentálne hviezdi v kinách.

RECENZIA

Bol to stratený čas alebo je Sherlock stále geniálnym seriálom?

Ako dopadol posledný diel seriálu.


Už ste čítali?