Začnem mojimi poslednými Vianocami. So svojím autom a kamerou som išiel zo Slovenska na turecko-sýrske hranice a následne s utečencami do Nemecka. Robil som o tom reportáže pre TV Markíza. Moja cesta trvala takmer 10 týždňov. Do Mníchova som prišiel 23. decembra. Nebol som v najlepšej kondícii. Bol som chorý, prešiel som 13 krajín a mal za sebou 10-tisíc kilometrov.
Pijem pivo v mníchovskom hosteli a premýšľam, kde strávim Štedrý večer. Rozhodol som sa, že skúsim napísať couchsurferom. (ľudia, ktorí vás ubytujú zadarmo, akási pomoc cestovateľov iným cestovateľom). Napísal som teda Johannesovi, ktorý mi odpísal: „Bohužiaľ, momentálne som v Iráne, ale pokojne môžeš stráviť sviatky s mojou rodinou v Tieringene. Písal som im a tešia sa na teba.“ Čítam tú správu znovu a znovu a nakoniec si hovorím: „A prečo nie...vyskúšam to!“ Celá rodina ma čakala pred domom, privítali ma, strávil som s nimi Vianoce a dostal aj vianočný darček. Ponožky. Presne taký istý darček, ktorý už roky dostávam od mamy....boli to naozaj výnimočné Vianoce...
...a teraz som na tom podobne. Rozmýšľam, kde strávim tohtoročné sviatky. Takisto sedím v hosteli len s tým rozdielom, že som na opačnej strane zemegule...v Buenos Aires. Idem teda na jedno orosené s mojím kamarátom Eliasom s ktorým ma zoznámil Wouter z Belgicka....kamarát kamaráta, poznáte to. Elias mi po treťom pive navrhol, aby som strávil Vianoce s jeho rodinou. Povedal som mu, aby sa najskôr opýtal rodiny a nech mi dá vedieť. Súhlasil. Ráno mi prišla správa: „Si oficiálne pozvaný na Vianoce...“ Úprimne som sa potešil. Minulé Vianoce som bol s mojou adoptívnou rodinou v Nemecku a tie tohtoročné strávim s mojou adoptívnou rodinou v Argentíne. Tento trend sa mi začína páčiť. (Prepáč, mama)
Nepoznal som miestne zvyky, no na Eliasove odporúčanie som kúpil fľašu fernetu. A v batohu som našiel aj slovenský šál, tak som ho zabalil ako darček. Bude to znieť prízemne, ale veľmi som sa tešil na večeru. A bola naozaj výborná. Na rozdiel od našich pomerov sa podávala výlučne studená večera – syry, šunka, saláma, rôzne druhy studeného mäsa, zelenina pripravená na rôzne spôsoby, morské plody a ešte niečo, čo si nepamätám. Pred večerou sa rozdali papieriky a všetci si ich skryli pod tanier. Po večeri sme ich obrátili a prečítali. Ja som mal slovíčko „pozornosť“ a vraj to na mňa sedí. Elias totiž ostatných viackrát upozorňoval, aby sa ma toľko nevypytovali, lebo mám stále plný tanier, keďže stále rozprávam. Na druhej strane ani sa im nečudujem – mať na argentínskych Vianociach Slováka je celkom exotika...
S odbitím polnoci začíname rozbaľovať darčeky a prichádza prekvapenie. Hneď na prvom darčeku je napísané „Jan“. Rozbaľujem, rozbaľujem a v duchu si opakujem refrén Majka Spirita „všetky oči na mne...“. Dres Lionela Messiho. Nemám slov. Leo je pre mňa top hráč histórie. Moje nadšenie je viditeľné, takže nemusím ani rozmýšľať ako sa mám tváriť...o chvíľu si Elias rozbalí ten svoj.(Chcel som dať šál celej rodine, ale vraj musím napísať jedno meno). Z jednej strany šálu je nápis Slovakia, z druhej Slovensko. Úsmevy ostatných naznačujú, že to nebol úplne najtrápnejší nápad. Spoločná fotka a ide sa na tankové pivečko. Vianoce ako majú byť....bolo to minimálne také príjemné ako Vianoce pred rokom v Nemecku...
P.S.: Už teraz rozmýšľam, kde strávim nasledujúce Vianoce. Moj tip: Brazília :)
